História

Cenné informácie o Jakubanoch sa získali z výpovedí Štefana Jakubjanského, lebo ich rod sa považuje za zakladateľa Jakubian. On vlastnil zakladaciu listinu Jakubian, písanú na pergamene. Listina je napísaná v latinčine.

Augustus II. Dei oratia Rex Polonia Magnus Dux Lithvania Russia piussia masovia Samogitia Kiouia Volinia podolia podlachia Livania Smolencia seviria Czernichoviag nesno Marcditanius Dux et Elector Saxonia

podpísaný Augustus Rep, roku MDXC (1590).

Prvé osídlenie

Osídlenie je dielom valašskej kolonizácie na rozhraní XV. a XVI. storočia, ktorou boli zaľudnené do tých čias riedko osídlené a hospodársky nevyužité horské oblasti severného Spiša.

Prvé osídlenie je však staršie, ale prvotná osada ako predchodca dnešných Jakubian z neznámych príčin zanikla. Základ pre toto osídlenie bol daný roku 1322, keď majiteľ Ľubovnianskeho hradu Filip Drugeth, župan spišský dal akémusi Štefanovi, synovi Petra z Lomnicky (de Parva Lomnicha) na osídlenie pôdu, na ktorej mal založiť osadu pomenovanú podľa svojho mena Štefanovce (Stephanisau). Osada mala byť založená na práve škultétskom, ako hovorí listina (Secudum jura Cypsensia). Táto kolonizácia bola roľnícka a obyvatelia boli Slováci a Nemci (per Theutonos et Sclavos antea possessa).

Roku 1408 zjavuje sa tu osada pod menom Horné a Dolné Jakubiany.

Roku 1497 dochádza k novej kolonizácii. Jakubiany sú osídlené pastierskym obyvateľstvom. Majiteľ Ľubovnianskeho hradu dal jakubian-sku škultétiu valašskému škultétovi Petrovi, aby tu osadil Valachov a ulo­žil im všetky povinnosti a práva, ktoré mali aj iné valašské osady. Wenzel o tom podáva časť správy tohoto znenia: „Quod attendentes destrictionem villae nostrae Jakubiany in Districtu Luboviensi quae fuit per Theotonos et Sclavos antea possessa volentes (statui) huius villae nostrae Jakubiany providere provideo Petro sculteto Valacho ibidem Valachos locare admisi-mus et per praesentes admittimus tali conditione quod quilibet eorom de qualibet domo et quolibet agro unum frorenum solvere tenebitur (et) pra-ediales, prout moris est in villis nostris Valachorum, omnes simul solvere tenebuntur, videlecet unum florenum et unum temlo (si) etiam quis eorum gregem habebit, datiam, uti moris est in allis villis Valachorum, ab iisdem ovibus et grege nobis solvere tenebuntur.'"''

Jakubany od roku 1412 do roku 1772 sú v poľskej zálohe za dlh, kto­rú obec dal kráľ Žigmund (uhorský kráľ) hradu panstva v Starej Ľubovni do poľskej zálohy. Žigmund bol uhorský kráľ a rímsky cisár (1395-1437). V roku 1395 bojoval proti Turkom. Od roku 1411 viedol vojnu s Benát-kami o Dalmatínske pobrežie, na ktorú si vypožičial peniaze od poľského kráľa Vladislava II. Jagelonského (1386-1434). Za vypožičaných 37 tisíc kôp českých grošov dal 8. novembra 1412 v Záhrebe vyhotoviť záloho­vú listinu s podrobne uvedenými spišskými mestami, hradmi a dedinami, ktoré dáva do zálohy až do čias vrátenia dlžoby. Z nášho okolia to boli tri mestá (kráľovské): Stará Ľubovňa hrad a mesto, Hniezdne a Podolínec.

Ďalej to boli tieto dediny: Vyšné Ružbachy, Nová Ľubovňa, Chmeľnica, Jakubany, Jarabina, Hraničné, Podsadok, Forbasy, Lackova, Kamienka, Kremná, Litmanova a Mníšek nad Popradom aj s osadami. Záloha trvala 360 rokov. Politicky celé územie naďalej patrilo Uhorsku, ale tieto mestá a dediny výnosy museli prenechať Poľsku. Tieto príjmy boli veľké, preto sa Poľsko uvedených miest a obcí nechcelo vzdať.

Územie severného Spiša bolo vojakmi drancované, obyvateľstvo vy­mrelo z veľkej časti morom, takže bolo nutné kolonizovať ďalšie obyva­teľstvo.

Krátko po roku 1497 prevzal úrad škultétia v Jakubanoch Jacko Valachus. On a jeho nástupcovia dostali od poľského kráľa Žigmunda po­volenie mať na horách dva košiare a pásť slobodne stáda. Títo pastieri boli sem privedení zo susednej Haliče. Iní bádatelia pokladajú prisťahovalec­tvo za Rumunov, teda, že táto kolonizácia bola na Spiši rusínska, v čom je problém národnostnej príslušnosti. Dôkazom je zachovaná vtedajšia termi­nológia pôvodu rumunského ako je podošer (podstrešie), koliba, žovtica, kočerha, kľag, košar, strunga, ba aj názvy vrchov ako sú Kečera, ktorý le­ží priamo nad Jakubanami, ale aj vrch Magurič. Jakubianske obyvateľstvo bolo produktom valašskej kolonizácie. Ak i tu zotrvalo až do znovuosade-nia Jakubian na rozhraní XV. a XVI. ston nejaké iné obyvateľstvo, muselo čoskoro splynúť s prisťahovalcami.

Názvy Jakuban

Názvy Jakuban sa niekoľkokrát menili:

  • 1322 Stephanisau
  • 1408 Alsoyacabwagasa Alsowiacobuagasa Felsewiacobuagasa
  • 1497 Jakubiany: (maďarsky) Jakubjan, Szepesjakabvalfa (nemecky) Jakobsau
  • 1948 Jakubany

Hoci sa v niektorých zápisoch uvádza rok 1808, aleje to sporný rok, lebo v úradných záznamoch vydávaných v tom čase ako sú rodné listy, vy­svedčenia sú až do roku 1948 písané v Jakubianoch. Aj autor prvej knihy o Jakubanoch dal názov JAKUBIANY (napísaná v roku 1946). Teda od roku 1948 sa skutočne hovorí o JAKUBANOCH.

© 2017 | Obec Jakubany | Mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti