Vegetačné je naša oblasť pomerne jednotvárna. Leží v stredokarpatskej lesnej oblasti s prevládajúcimi smrečinami. Smrek (Picea excelsa) tu tvo­rí na pohorí miestami súvislé čisté zárasty. Medzi nimi sa hojne nachádza jedľa (Abies alba). Jedľa v tomto kraji kryje 15-20 % plochy lesov, smrek 75-80 %. Z ostatných ihličnatých stromov stretneme sa s červeným smre­kom (Larix europaes), pravda len sporadicky. Darí sa mu najmä na stranách vystavených vetrom.

Prirodzené listnaté stromy sú zriedkavé ako prímešok ihličnatých. Prenikajú sem z východokarpatskej oblasti. Z nich je zastúpený na prvom mieste buk (Fagus silvatica), prenikajúci sem v malých enklávach z údolia hornej Torysy, kde sa hojnejšie vyskytuje. Jeho rozšírenie viaže sa podobne ako v Cerhovskom pohorí na vyššie partie. V dolinách sa s ním málo stretá­vame. Najbohatší je v okolí Jankovca (1170 m), na severozápadných svahoch Sipkovej a na Kečere. S bukom zasahuje sem aj javor (Acer Pseudo Platanus). Dub, ktorý vystupuje zo spišskej kotliny na južné stráne Levočského poho­ria, už nevedel preniknúť do týchto výšok. Jelša sa nachádza v dolinách. V blízkosti nej rastie vŕba. Z ostatných druhov je treba spomenúť brezu (Betula pendula), ďalej brest (Ulmus montana) a jarabinu (Sorbus ascuparia). Na pa­sienkoch rastie lieska. Listnaté stromy sa v minulosti nesadili, ale rástli voľ­ne. Dnes sa už buk sadí ako prevencia proti kôrovcom.

Stav hôr je neuspokojivý. Na mnohých miestach patriacich urbaru, niet prakticky hranice medzi horou a pasienkom. Hora v boji s pasienkami, kto­rým pomáha nielen dobytok, ale aj pastieri, podlieha. Drobí sa a mizne, takže sa drží len tam, kde patrí súkromníkom, ktorí ju prísne pod vysokými poku­tami chránia, z čoho často dochádza k nedorozumeniam. Pokiaľ je majetkom bývalej urbárskej spoločnosti, udržala sa len na strmších svahoch.

Na pasienkoch sa veľmi často stretávame s lieskovými krami (Corylus Avellana) a s borievkou (Juniperus communis). V podraste ihličnatých stro­mov a na horských pasienkoch prevládajú čučoriedky, nazývané v Jakuba-noch ,jafiry" (Vaccinium myrtillus), ktoré tvoria rozsiahle jednotvárne uzav­reté spoločenstvá. Spomenúť je treba ešte vres (Callus vulgaris), ktorý rastie vo vyšších polohách.

Na pasienkách rastie psica - tvrdá tráva (Nardus stricta), ktorá na ob­sah výživných látok je veľmi chudobná. Tým sa stáva, že lúky nehnojené Cnekošarované), bývajú často znehodnotené. Preto sa na ovce pozerá ako na škodcov lúk a pastvín.

Z väčších živočíchov žijú na poli zajac, v lesoch jeleň, srnec, diviak, líška, kuna a veverička. V posledných rokoch sa dosť v hojnom počte vy­skytuje vlk, ktorý narobí veľa starosti jelenom a srnám, hlavne v zimnom čase. Medveď sa tu vyskytuje len v malom počte alebo ojedinelé, ale aj tak je postrachom pre ľudí. Prišiel sem z Vysokých Tatier, kde tiež nieje obľúbený, pretože naháňa alebo aspoň vyplaší hubárov a turistov. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje rys, ktorého asi roku 1965 zastrelil miestny poľov­ník Michal Rybovič (Vojačok). V Kolačkove poľovník Boleš zastrelil rysa v roku 1950. Z vtákov sa tu vyskytuje prepelica, v Siminách ešte žije hlu-cháň a zjari aj sluky.

Potok Jakubianka bol v minulosti bohatý na pstruhy, ale dnes je už len zriedkavosťou vidieť ho a stáva sa pomaly chránenou rybou v našej vode. Na rúbaniskách ešte dosť v hojnom počte žije zmija, ale aj ostatné plazy ako je užovka, slepúch a salamandra škvrnitá. V bahenných vodách žijú mloky a ža­by. V Borsučinách žije borsuk -jazvec. Z lietajúceho vtáctva tu žije vrana po-polavá, kavka, vrabec, sýkorka, škorce, slávik, v lete lastovička, prilietávajú k nám aj bociany, divé husy, ktoré sa u nás nezdržiavajú, ale iba na oddych sa pri prelietavaní zastavia. Nepamätám si rok, ale raz v jeseni pristáli v takom počte pri mičurinskej záhrade, že všetci, čo to videli, boli veľmi prekvapení.
V horách žije žlna, jastraby rôznych druhov (myšiak hôrny, krahulec) a sova.
V zemi žijú myši, krtkovia, hraboše, červy a menej slimáky.

Základná charakteristika