Chrám

Jakubany

Pán Boh je všadeprítomný a vonkajšiu úctu mu môžeme preukazovať všade. Naše modlitby príjme kdekoľvek a kedykoľvek. Ale už Starý zákon zasvätil určité miesta Pánu Bohu, na ktorých by radšej prijímal obety na jeho oslavu ako inde. Za čias patriarchov slúžili na uctievanie Boha na vyvýšených miestach postavené oltáre. Mojžiš prikázal postaviť osobitný Stánok, kde sa vo svätyni svätých uchovávala ARCHA ZMLUVY a v nej zvláštnym sôsobom prebýval Boh Izraela. Keď si Izraeliti zriadili v Kanaáne svoju vlasť, Pán Boh prikázal kráľovi Šalamúnovi postaviť na vykonávanie starozákonných bohoslužieb veľkolepý chrám. Do príchodu Ježiša Krista bol to jediný chrám v Jeruzaleme, kde sa prinášali dôstojné obety Pánu Bohu. Okrem Jeruzalemského chrámu a svätostánku k posvätným miestam Izraelitov patrili aj cintoríny a v jednotlivých miestach a obciach aj modlitebne - synagógy, kde sa v sobotu schádzali na bohoslužby bez prinášania obetí.

V Novom zákone po rozšírení kresťanstva v každej cirkevnej obci si postavili veriaci vlastné chrámy, v ktorých sa denne prinášala Eucharistická obeta na pamiatku Poslednej večere Ježiša Krista. Ako bohoslužobné miesta postupne pribúdali ďalšie chrámy, kaplnky, cintoríny, krížové cesty a kalvárie.

Všeobecne o chráme

CHRÁM - dom Boží je budova, ktorú Boh zvláštnym spôsobom posväcuje a kde najradšej prijíma naše modlitby. V našich chrámoch je Boh prítomný v Najsvätejšej Eucharistii. Preto prví kresťania svoj chrám nazývali domom Pána.

Z gréckeho pomenovania chrámu (kyriake) je odvodené nemecké slovo Kirche a staroslovienske cerkov. Latinský názov kostol pochádza z latinského slova castellum - hrad, pevnosť. Vzniklo v strednej Európe u slovanských národov po dobudovaní štátnej a cirkevnej organizácie, lebo prvé chrámy boli postavené na hradoch a pevnostiach ešte v rímskom období, najmä po Milánskom edikte v roku 313. Podľa možnosti sa chrámy stavajú tak, aby svätyňa bola obrátená na východ, lebo východ, odkiaľ prichádza svetlo, teplo a radosť z nového dňa, pripomína nebeské kráľovstvo. Východ bol aj dejiskom všetkých udalostí, ktoré tvoria základ kresťanstva. Tu žil, učil, trpel a zomrel Ježiš Kristus. Odtiaľ sa šírilo učenie Evanjelia, tu založili prvé kresťanské obce a napokon sa tu zrodila aj Cirkev.

Pri chrámoch sa stavajú aj veže. Na vrchole veže je postavený kríž, ktorý hlása, že vo vnútri chrámu sa pripomína posolstvo ukrižovaného Spasiteľa a prináša nekrvavá Eucharistická obeta.

Sloh chrámu

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla

Stavebný sloh bol v priebehu stáročí odlišný. Z hľadiska svojráznosti sú najtypickejšie slohy - byzantský a gotický. Byzantský sloh ostal v krajinách východných, v ktorých obyvateľstvo patrilo k Východnej cirkvi. Jeho základom je forma rovnoramenného kríža. Za svoju nádheru a veľkoleposť ďakuje kupolám a klenbám. Známe chrámy sú bazilika Sv. hrobu v Jeruzaleme a chrám Božej Múdrosti v Carihrade. Náš chrám je postavený v tomto byzantskom slohu.

Vnútorné časti chrámu

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla

A/ PREDSIEŇ - je predná časť chrámu.V prvotných časoch tu sta­li počas bohoslužieb katechumeni, pohania a židia, ktorí čakali na prijatie sviatosti krstu. Aj dnes je predsieň chrámu miestom dôležitých obradov. Začína sa tu sviatosť krstu, tu prijíma a požehnáva novorodičku, začína sa tu obrad sviatosti manželstva, je tu nádobka s vodou, ktorá pripomína niekdajší zvyk, keď si veriaci umývali ruku, do ktorej prijímali Najsvätejšiu Eucharistiu.
B/ LOĎ je stredná a najväčšia časť chrámu, kde stoja alebo sedia ve­riaci počas bohoslužieb. Zobrazuje Zem a na nej žijúcich kresťanov ako cirkev putujúcu. V lodi sú chóruš, klyrosy-lavice, kde v minulosti sedávali kantori, podstavec na čítanie, kazatelnica, zástavy, lustre, svetelné lampy a spovednica. Chóruš je vyvýšené miesto nad vchodom do cerkvi, ktorý slú­ži pre spevácke zbory.
PODSTAVEC slúži na čítanie Evanjelia.
ANALÓGION je malý stolík, na ktorý kladú obraz chrámového svät­ca alebo príležitostných svätých, ktorých pamiatka sa pripomína.
KAZATEĽŇA je na ľavej strane vyvýšené miesto, z ktorého nieke­dy kňaz kázal a vysvetľoval evanjelium. Nad kazateľňou je zvyčajne bal­dachýn, ktorý je obrazom nebeskej klenby. V strede baldachýna symbo­lický holub označuje Svätého Ducha. Uprostred kazateľnice býva obraz Rozsievc.Ja dobrého semena a po stranách obrazy štyroch evanjelistov.
ZÁSTAVY sa zhotovujú z plátna alebo z hodvábu. Na oboch stranách majú obrazy a na konci žrde kríž. V živote cirkvi pripomínajú víťazstvo Konštantína Veľkého nad pohanstvom (En tuto nika - v tomto znamení zvíťazíš).
LAMPY a LUSTRE - ich praktický význam je osvetľovať chrám, vy­stupňovať krásu a pôvab bohoslužieb.
SPOVEDNICA v našej cerkvi sa skoro ujala a je umiestnená v vzadnej časti lodi (na pravej strane).

C/ SVÄTYŇA zobrazuje Boží trón, nebeské kráľovstvo s jeho svätý­mi ako cirkev víťaznú-oslávenú. Tu sa vykonáva Svätá liturgia a tiež iné bohoslužby. Je to najsvätejšie miesto. Má polkruhový tvar, podlaha je do lode zvýšená a jeden stupeň schodu.
SVÄTOSTÁNOK stojí v strede oltára (lat. tabernaculum, gr. kivotos). Skrinka má výzor kostolíka so zámkou na kľúč. Vo svätostánku sa pre­chováva Najsvätejšia Eucharistia. Tým spôsobom prebýva náš Spasiteľ stále medzi nami.
Svoje stále miesto pred bohostánkom má Evanjeliár. Pod ním je zlo­žený iliton. Má byť Čo najkrajšie a najdôstojnejšie viazaný, lebo to je svä­tá kniha, ktorá obsahuje život a náuku nášho Spasiteľa a pri slávení litur-gie-eucharistickej obety symbolizuje samého Krista. Evanjeliár sa nosí pri sprievode okolo cerkvi, keď je chrámový sviatok.
KALICH - je z drahého kovu a pripomína nádobu, v ktorej Kristus premenil na Poslednej večeri víno na svoju Krv.
DISKOS -je kovový tanierik z toho istého materiálu ako kalich. Naň si kladie kňaz častice chleba na premenenie pri sv. liturgii. Je symbolom betlehemských jasličiek, v ktorých sa narodil Syn Boží ako Dieťa.
LYŽICA - slúži na podávanie svätého prijímania.
KADIDLO - slúži k väčšej oslave a úcte Boha a Bohorodičky.
HVIEZDA - (asteriskos) udržuje častice chleba pohromade pri preno­se z žertveníka na oltár. Pripomína betlehemskú hviezdu pri narodení Syna Božieho.

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla

LENTION - úzka, malá utierka z bieleho plátna, ktorým sa prikrýva kalich. Slúži pri podávaní svätého prijímania i na poutieranie diskosa a kalicha.
OLTÁRNY ZVONEC - sa používa na upozornenie prítomných na hlavné časti počas svätej liturgie Eucharistickej obety.
KROPIDLO je nádobka so svätenou vodou, slúži pri požehnávaniach, pohreboch a iných príležitostiach.

Naša liturgia je východného obradu, je to BYZANTSKÝ OBRAD. K najznámejším obradom, ktoré východná cirkev vykonáva patrí S v. liturgia, večiereň, povečerie a utiereň. Liturgia sa slúži každý deň a pripisuje sa sv. Jánovi Zlatoústemu. Liturgia Bazila Veľkého sa slúži v nedeľe Veľkého pôstu, v sobotu pred veľkou Nocou, na sviatok Bazila Veľkého (1. január), v predvečer Narodeniam Ježiša Krista a v predvečer Bohozjavenia.
VONKAJŠIA SVÄTYŇA je medzi loďou a ikonostasom. Je oddelená od lode jedným schodom.

DÍžka chrámu je 34 m, šírka 23 m. Nakoľko je to pomerne mladý chrám, toho roku bude mať 93 rokov, tak si nevyžadoval dlhé roky generálne opravy. To vyhovovalo najmä v časoch pravoslávie, lebo sa o cerkov nemuseli starať, ani do opráv nemuseli nič investovať.

K maľbe cerkvi je treba dodať, že za čias správcu farnosti o. Bugira došlo k druhej oprave a to maľovanie cerkvi zvnútra. Stalo sa tak v rokoch 1982-1985. Vysviacka cerkvi bola 12. júla 1985 na odpustovej slávnosti Petra a Pavla otcom biskupom Jánom Hirkom. Bol tu značný boj o maľbu. Pani Bugirová chcela, aby maľbu previedol akademický maliar Klimčák, ktorý chcel pôvodnú maľbu zabieliť a nanovo pomaľovať svojimi maľbami, lebo tieto vraj nie sú podpísané a nemajú hodnotu, a on si svoje maľby podpíše. Pravdou je, že maľby neboli podpísané, ale určite autora majú, ale ten je zaznamenaný v archívnych materiáloch, ktoré sa v čase prenasledovania našej cirkvi a v snahe o likvidáciu gréckokatolíkov v rokoch 1950 a následných rokoch stratili podobne ako farská kronika, ktorá mala vo svojich záznamoch aj históriu obce, nakoľko v minulosti také kroniky viedli iba farári. Vtedajší kurátori nedovolili pôvodnú maľbu znehodnotiť a našli iných reštaurátorov, ktorí maľbu v pôvodnom stave obnovili.