Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla je postavený v historizujú­cej secesnej architektúre, inšpirovanej byzantskými a románskymi stavba­mi. Má pôdorys v podobe gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľ­ká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom troj-hranných atikových štítov. Mohutná veža je v hornej časti oktogonálna. Výstavba chrámu bola začatá roku 1904 a ukončená roku 1911. Boli to ťažké roky pre pre občanov našej obce. Ľudia nemali peniaze. Na výstav­bu chrámu museli predávať kravy, lepší gazdovia aj dve, aby mohol dať utrženú čiastku na výstavbu chrámu. Kus práce odvádzali občania, keď sa­mi pracovali pri výstavbe. No vďaka im sa dnes môžeme pýšiť takou krá­sou našej cerkvi. V tom istom roku bol posvätený prešovským biskupom JÁNOM VÁLLYIM. Plány pre chrám vyhotovil J. BOBUĽA mladší. Staré schématizmy Prešovskej eparchie zhodne tvrdia o histórii chrámu: „Eccl, mur."adSS Cosman etDamianum a. 1772. Sumptibus Patronatus etfidelium ere cta et benedicta. A. 1904, vetus Ecclesia demolita et nová grandiosa Ecclesiain V slávu stylo byzantino sumptibus fidelium erec-ta etr per Excell. Joanem Valy i Ep. Prešovensem a. 1911. Die 12 Júli ad SS. Ap. Petrum et Paulum benedicta."

Tento fakt dokladá teda prítomnosť staršieho chrámu, ktorý ale bol, pravdepodobne následkom požiaru, zničený. Pochádzal z roku 1772. Rok 1904 bol rokom, kedy sa položili základy nového chrámu, ktorý mal byť zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi. Podľa tradície sa tak rozhodlo z to­ho dôvodu, že staršie chrámy, ktoré boli pod patronátom svätých Kozmu a Damiána, vyhoreli, preto sa pristúpilo k zmene patronátu. Z akého dôvodu k tomu došlo, nie je v súčasnosti známe, ľudová tradícia tvrdí, že to bolo z toho dôvodu, že „Kozma a Damian slabo ochraňovali chrám, keďže vyhorel." Položenie základného kameňa dokladá listina Biskupského archívu v Prešove v tomto znení: „Vslávu presvjatyja Trojcy, v česť Bohorodicy Márii, a vsich svjatych, iz žertv špisko- jakubianskych virnikov i Júlia i Augustína Probstner, po pianám nastavlenijam rišarja Joanna Bobula ot Maloho i Velikaho Piaska, budovščikom Joannom Volosinovič stroimaho špisko - jakubianskaho grecko- katholičeskaho Cramu osnovnyj sej ka­meň Alexandrom Kriško okružným namistnikom i mistnym parochom, jak delegátom archierejskim posvjaščen polahajetsja". Ľita Hospodna 1904 Pia X. papy rimskaho v pervoje, Franca Jósifa I. Apostolskaho carja, carstvovanija, Joanna Dra Vaľi, vnutrennaho sovitnika jeho veličen­stva, archijerejstva 22, Alexandra Kriško, namistnika, mistnahoprichod-nika 11, Joanna Horčar i Joanna Vatahy cerk. Kurátorstva 11. i 12. -je Vito Misjaca Septembrija 4. - dňa. Molite Boha za nas hrišnych!" Chrám sa začal stavať za spravovania farnosti ALEXANDROM KRIŠKOM a stavba chrámu bola dokončená za správcu farnosti MICHALA MICHALIČA.
Stavba bola inšpirovaná slohom Modern. Je potrebné tiež spomenúť, že podobný chrám stojí v maďarskom Debrecíne. Pravdepodobne boli pri jeho stavbe použité plány práve z tohto chrámu z Jakubian, čo ale nieje ne­jakým dokumentom dokázateľné.

Ikonostas ruského štýlu bol inštalovaný v roku 1934 bol vyrobený firmou RETAY ÉS BENEDEK v Budapešti. Bol privezený do Podolínca vlakom a odtiaľ do Jakubian na vozoch.

Budova je vedená ako štátom chránená kultúrna pamiatka. Za pomo­ci štátnych orgánov bola v rokoch 1977-1979 s veľkými nákladmi pokrytá medeným plechom. Hneď potom bola renovovaná fasáda chrámu v roku 1979, na ktorú bolo potrebné mať lešenie. Pretože lešenia nebolo, museli sa veriaci skladať po 100 Sk, aby mohli zakúpiť. Mali tri sady, ktoré im po­stačovali okolo zvonice a potom premiestňovali na iné miesta okolo cerkvi. V roku 1982-1985 bola vykonaná vnútorná renovácia. Neskôr bola vy­konaná ďalšia renovácia exteriéru a to v roku 1997. Obnovený exteriér bol posvätený prešovským vladykom Jánom Hirkom, 8. septembra 1997, na sviatok Narodenia Bohorodičky.

Veža je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogo-nálnou; má výšku 50 m a na vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1792 a malý zvon, ktorý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Pre­šove. Najväčší zvon je pomenovaný menom sv. Petra a Pavla. Tento zvon bol v slávu Božiu požehnaný z darov jakubianskych veriacich žijúcich v Amerike 1921 roku. Stredný zvon je pomenovaný menom sv. Mikuláša. Aj tento zvon bol požehnaný z darov jakubianskych veriacich v Amerike 1921 roku. Zvuk najmenšieho zvona nám oznamuje, že začína nový deň -deň sviatočný. Má na to aj právo, veď je nastarší zo všetkých zvonov. Ako svedčí text na tomto zvone: „Uliaty som v Prešove pre cerkov gréckeho obradu v Jakubanoch na náklad Bazila Katreniča urobené pre Jakubanský kostol roku 1758. Keď vladyka svätil tieto zvony modlil sa, aby ich hlas za­háňal smršte, utíšil krupobitie, búrlivé vetry a hromobitia. Najmenší zvon zakončuje zvonenie na druhý deň a nazýva sa Eva.

V roku 1782 sa započalo s výstavbou školy pri cerkvi. Počas výstav­by cerkvi 1904-1911 slúžila táto škola aj na bohoslužby.

Zvonom sa začína nový deň a ním aj končí. Zvoní sa trikrát cez deň, ráno, na obed a večer. Zvon dáva dedine život. Vždy, keď zvon alebo zvo­ny zazvonia, pozastaví sa veriaci pri svojej práci a pomodlí sa. Zvonom sa oznamuje veriacim, že začína sa služba Božia alebo večerná. Osobitný až slávnostný charakter majú zvony na Veľkú Noc, keď ráno o tretej hodine v nedeľu na Vzkriesenie oznamujú, že Ježiš vstal zmŕtvych a zaznie ten krásny spev Christos voskrese iz mertvych. U nás majú zvony ešte iný význam. Používajú sa na odháňanie búrky, hlavne vtedy zvonia, keď sa predpokladá, že sa blíži silná búrka s krupobitím. Všetci máme skúsenosť, že takmer pri každom takom zvonení sa búrka odohnala alebo sa rozbila jej sila a mračná sa rozišli na všetky strany.

Cerkov je postavená v tvare kríža. Aj keď sa cerkvi stavajú otočené ol­tárom na východ, v našej obci muselo sa pristúpiť k otočeniu na sever, na­koľko naša obec je celá orientovaná zo severu na juh a má pozdĺžny charakter. Do cerkvi sa vchádza troma vchodmi, no najviac hlavným vchodom, ktorý je umiestnený z južnej strany. Ďalší vchod je spod zvonice a potom bočný z juhozápadu. Vzadu, t.j. z juhu, je chóruš, na ktorom sedia výluč­ne chlapi počas svätej liturgie. V ľavom rohu je umiestnený oltárik so svätcom apoštolom Petrom, ktorý sú spolu s apoštolom Pavlom patrónmi nášho chrámu. Vpravo sa nachádza oltárik „Isusové srdce" (Ježišovo srdce). Ozdobou chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje chrámovú časť od svätyne, v ktorej je hlavný oltár, pri ktorom kňaz slúži sv. liturgiu. Oltár má 4 strany. To pripomína, že Kristus trpel za celý svet a smrťou na kríži priniesol najkrajšiu a najvyššiu obetu svojmu Otcovi nebeské­mu za spásu sveta. Na oltári sa nachádzajú tri prikrývadlá: katasarka, Plachta z hrubšej látky, a pokrývka dosky oltára. Pripomína plátno, do ktorého bolo ovinuté mŕtve telo Kristovo. Ďalej je to endition, biela prikrývka zjemnej látky na pokrytie katasarky. Nakoniec tu má byť iliton, Štvorcový kúsok z bieleho plátna na oltári, ktorým sa počas sv. liturgie prikrýva antimension. Zabraňuje roztrúseniu a zneucteniu drobných častíc najsvätejšej Eucharistie. Nad oltárom sa zvyčajne klenie baldachýn na štyroch stĺpoch. Klenba je zdobená hviezdičkami, ktoré pripomínajú nebeskú oblohu. Ďalšími náležitosťami oltára sú antimension, oltárny kríž a sviečky. Za normálnych okolnosti bez nich nie je dovolené slúžiť svätú liturgiu. Antimension je štvorhranný plátený obrúsok, na ktorom je zobrazené uloženie presvätého tela Pána Ježiša Krista do hrobu. Uprostred kríža na antimensione sú našité relikvie (pozostatky niektorého svätého). Antimension sa trvalé rozkladá na oltári medzi katasarkou a enditionom. Antimensiony pre chrámy obstaráva a posväcuje eparchiálny biskup pri sv. liturgii Veľkého štvrtka. Opotrebované relikvie sa nesmú spaľovať, ale sa odosielajú na biskupský úrad. Po stenách su tieto maľby: Na pravej strane vedľa ikonostasu je obraz Ježiša ako zveruje kľúče sv. Petrovi, svojmu nástupcovi. Na ľavej strane sú svätí vierozvescovia Cyril a Metod. Ďalej v cerkvi na štyroch rohoch stien sú štyria apoštoli Lukáš, ktorého znakom je býk, Matúš, ktorého znakom je anjel, Marek, ktorého symbol je lev a Ján, ktorého znakom je orol. Celkom vpravo je kaplnka, v ktorej sa krstia deti a je tu umiestnený Boží hrob, ktorý stojí od Veľkého piatku do sviatku Voznesenia (Nanebovstúpenia Pána).
Do svätyne v minulosti nemohla vkročiť žena, lebo sa považovala za nečistú. V súčasnosti sa pristupuje k tomu trošku voľnejšie a môžu vkročiť tu aj ženy, keď sa idú spovedať, alebo prechádzajú cez svätyňu do sakristie, t.j. miesta, kde sa obliekajú a pripravujú kňazi na svätú liturgiu. Pred ikonostas sa dostaneme jedným vyvýšeným schodom. Plocha od schodu po ikonostas sa volá solea (lat. sollum - schody).

Stredná časť soley sa volá ambon. Nad ambonom visí večná lampa, pripomínajúca prítomnosť Pána Ježiša v Najsvätejšej Eucharistii. Z ambóna kňaz číta evanjelium a ohlasuje Božie Slovo.

Vnútorná svätyňa je časť najsvätejšia. Tuje bohostánok s Najsvätejšou Eucharistiou. Vo vnútornej svätyni sa nachádza obetný oltárik (žert-veník), na ktorom kňaz vykonáva prípravnú časť liturgie - proskomídiu. Ikonostas má troje dverí:

  • stredné - kráľovské
  • z ľavej strany - kostolnícke
  • z pravej strany - diakonské

Cez stredné dvere vchádza len kňaz s asistenciou pri Veľkom vchode, cez ďalšie dvoje kostolník, diakoni a veriaci.

V priestore za oltárom (koncha) na vyvýšenom mieste sú kreslá (se-des), na ktoré si kňazi sadajú pri niektorých častiach bohoslužieb. Na stred­né kreslo si sadá iba biskup pri archijerskej liturgii.